Život obyvateľov regiónu a jeho dejiny boli odjakživa ovplyvňované jeho polohou a prírodnými podmienkami. Archeologické nálezy z Jasovskej jaskyne a Veľkej Ružínskej jaskyne potvrdzujú predpoklad, že toto územie si vybral za svoje bydlisko už pračlovek. Blízke jaskyne krasu mu poskytovali ochranu pred divou zverou, pred zimou a pred nepriateľmi.

Na rozsiahlom území Karpatskej kotliny sa v mladšom období staršej doby bronzovej, niekedy v 16. storočí p.n.l., vyčlenili z rámca roľníckych osád opevnené remeselnícke strediská s vysokou rozvinutou špecializovanou výrobou. Tieto osady vďaka svojej hospodárskej prosprite otvorili cesty a nové možnosti dovtedy nebývalým kultúrnym a obchodným kontaktom s blízkymi, ale aj zemepisne vzdialenými oblasťami. Súčasne sprostredkovávali nové, progresívne vymoženosti z kultúrne a technicky vyspelejších oblastí východného Stredomoria, Anatólie a z východoeurópskych teritórií ďalej na západ, až mimo karpatského sveta a aj severne od Karpát až k Baltu. Aj na území dnešného východného Slovenska, v prostredí otomansko-füzesabonskej kultúry (cca 1700-1400 p.n.l.), vznikli opevnené osady remeselníkov a poľnohospodárov. Stali sa nielen strediskami výroby, ale aj spoločensko-administratívnymi a mocenskými centrami, ktoré vtlačili súvekému vývoju ráz vyspelej civilizácie. Osady s mohutnou fortifikáciou a urbanistickým riešením ich areálov, kultové miesta, pohrebiská, pamiatky hmotnej a duchovnej kultúry sú výrečným svedectvom úrovne vtedajšej doby, sú dokladom tvorivých schopností, zručnosti a umeleckého cítenia dávnych obyvateľov východného Slovenska.

Podmienky pre vznik a rýchly vzostup opevnených osád na východnom Slovensku nepochybne vytvoril prudký rozvoj metarulgie farebných kovov, ktorý sa prejavil výrazne už na začiatku staršej doby bronzovej v bohatých kovových milodaroch v hroboch koštianskej kultúry. Vyhľadávanie a spracovanie medenej rudy z miestnych ložísk, neskôr i výroba bronzových predmetov ovlpyvnili rozvoj dovtedajších základných výrobných odvetví a prudko akcelerovali dynamiku celého spoločensko-ekonomického vývoja koštianskej kultúry.

Zásah ľudu otomanskej kultúry zo Sedmohradska a horného Potisia do civilizačne vyspelého prostredia na území východného Slovenska vytvoril optimálne podmienky pre ďalší rozvoj otomansko-füzesabonskej kultúry, ktorá bola jednou z najpozoruhodnejších pravekých kultúr v strednej Európe.

Územie mikroregiónu patrí k územiam k toré boli poslednou domovinou Avarov , ktorí sa po dlhotrvajúcich suchách koncom 8. storočia presťahovali do údolí riek. Po príchode maďarských kmeňov sa na tomto území usadili príslušníci chazarsko-kabarského kmeňa Abovcov a rodu Bárca-Tekele.

V 11. storočí sa prevažne v oblastiach severne od územia mikroregiónu,ale aj v niektorých obciach patriacich do ZMOÚB ( Perín, Paňovce) usadili nemeckí kolonisti, ktorých pozval do krajiny uhorský kráľ Béla IV po tatárskych vpádoch. Prvé trvalé osídlenie regiónu je písomne dokladované zo začiatku 13. storočia, keď  územím prechádzali obchodné trasy vedúce zo severu na juh a tiež aj z východu na západ.

Roku 1312 kráľ Karol Róbert s vlastným vojskom obliehal kráľovský hrad Šariš, ktorý na príkaz Matúša čáka Trenčianskeho obsadil Demeter, syn Mikuláša. Matúš vyslal Demeterovi na pomoc proti kráľovi tisíc sedemsto najatých kopijníkov a tiež skoro všetku svoju vojenskú silu, aby svojou silou zahnali kráľa spod proti nim neobstojí a stiahol sa na Spiš, kde mu verní Spišiaci poskytli jazdcov aj pešiakov. S posilou sa kráľ vydal na ťaženie proti nepriateľom , ktorí medzitým začali dobývať mesto Košice aby sa pomstili za smrť palatína Omodeja. Tohto totiž v Košiciach Košickí Nemci - presnejšie Sasi - bez príčiny zabili. Keď im zvedovia ohlásili príchod kráľa, zanechali mesto aby zaujali čo najvhodnejšie miesto na bitku. Historici kladú miesto bitky na východný svah Košickej hory, ktorý sa zvažuje k Toryse smerom k Rozhanovciam. Na deň mučeníkov sv. Víta a sv. Modesta v piatok, na svahu hory vypukla taká krutá bitka, aká ešte nebola v Uhorsku od čias Tatárov. Košickí ozbrojenci, ktorí prišli na pomoc kráľovi Karlovi v kritickej situácii zvrátili bitku v prospech kráľa (údaje o tejto skutočnosti sú aj v iných prameňoch). Následným ocenením tejto pomoci, ktorý zrejme ovplyvnil celý ďalší vývoj mesta, sa stal rad privilégií udelených Košiciam Karolom z Anjou a jeho nasledovníkmi, ktoré Košice povzniesli na jedno z najvýznamnejších miest Uhorska.

Táto historická udalosťvýrazne ovplyvnila rozvoj územia mikroregiónu, lebo mnohí obchodníci na výsadu Košíc vyberať od kupcov vysoké mýta a dane reagovali tak že obišli Košice a cestu na sever hľadali cez údolie Bodvy.V tomto storočí sa v Moldave vybudoval rozsiahly pivničný systém, ktorý sa využíval na skladovanie tovaru - najmä ovocia a vína. V južnej časti regiónu sa rozšírilo pestovanie viniča, príprava vlastného vína, hrnčiarstvo a niektoré ďalšie remeslá.

26. novembra 1683 sa pri Moldave zastavil poľský kráľ Jan III. Sobiesky, ktorý sa na čele víťazného vojska vracal spod Viedne, kde spolu so svojimi spojencami porazil turecké vojská. Bol to začiatok oslobodzovania územia spod tureckej nadvlády trvajúcej vyše sto rokov. V Moldave prijali kráľa s náležitou úctou a slávou. Históriu územia v 19.storočí silne ovplyvnila blízkosť Košíc, mesta ktoré bolo po Budíne druhým najvýznamnejším mestom starého Uhorska