Rímskokatolícky opevený kostol (Turňa nad Bodvou )

Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v gotickom štýle začiatkom 14 storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Stavba bola v 15 storočí rozšírená, v lodi zaklenutá začiatkom 16 storočia upravovaný v 18 storočí, obnovený roku 1889 a 1930. Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretým presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom. Bývalý kostol mal ako severná kaplnka slúžiť za pohrebnú kaplnku rodu Tornayovcov. Ku kaplnke pristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenia a profilácia poukazujú na začiatok 15 storočia. Do tohto istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria , ktorá má na svorníkoch relief baránka a hlavu diviaka ( erb Tornayovcov ). Krížová rebrová klenba severnej kaplnky má ťažké rebrá a v oboch presbytériách zaseknuté priamo do steny.

Zaujímavosťou kostola je polygonálne presbytérium s malou ľavou diagonálnou odchýlkou. Toto presbytérium a loď kostola osvetľujú gotické okná s kružbami alebo bez. Na južnej strane nového presbytéria sú dvojdielne gotické sedílie s hrotitými oblúkmi s trojitou plamienkovou kružbou. Na severnej stene presbytéria vedie do sakristie zaklenutej kláštornou klenbou lomený gotický portál. V presbytériu je gotický kamenný epitaf. Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792. Víťazný oblúk má v kamennom ostení oblý prút. Loď kaplnky je zaklenutá lunetovou klenbou a jej steny zdobí iluzívny klasicisticko- barokový obrazový cyklus predstavujúcu biblické scény zo židovského súdnictva, má zdanlivé pilastre a klenbové pásy a pocházda z poslednej tretiny 18 storočia. Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorksých odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovu objavené roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. Maľby ho natoľko zaujali, že stratil pojem o čase a večer ho kostolník zamkol. Jókai tu strávil celú noc a len na druhý deň ráno pri rannom zvonení ho pustili von. V súčastnosti sú fresky v zlom stave. Kaplnka je osvetlená iba jediným oknom. Predstavaná veža pred mladším kostolom má diagonálne nárožné piliere, na prízemí má gotické kamenné sedadlá s dvojitými kružbami, na I poschodí bola kedysi miestnosť zaklenutá krížovou klenbou a renesančná predsieň s českou klenbou. Veža je zakončená vysokou ihlancovou strechou. Okolo kostola je obranný kamenný múr so strieľňami. Na južnej strane je veľký klasicistický portál, vedúci do južnej predsiene kostola. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je zavesený obraz sv.Pavla pustovníka z polovice 18 storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18 storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14 storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce sv.Alžbetu a sv. Štefana. Kostol je mimoriadne dôležitá pamiatka gotického sakrálneho staviteľstva.

Veža kostola